Reflections from London/Reflexie z Londýna
Správa o mobilite Apríl 2011, Seminár Arny a Amy Mindel, Londýn
Prvé, čo mi napadne pri zamyslení sa nad seminármi procesorientovanej práce, je OSLOBODENIE.
Keď som bol asi pred 5 rokmi prvýkrát na seminári POPI Slovensko (o navigácii pri hľadaní povolania), prežíval som veľa neistoty až úzkosti: Po dlhoročnej práci pre mimovládne organizácie som bol úplne vyhorený a váhal som ako ďalej. Vedel som, že prácu, ktorú som robil dovtedy, už robiť nedokážem, ale nevedel som presne, čo iné robiť. V dobe ekonomického „boomu“ bolo pomerne náročné spomaliť (fyzicky i vnútorne) a hľadať akýsi vnútorný kompas. Aj práve prostredníctvom seminárov POPI som si uvedomil, aké silné zážitky a pozitívne zmeny môže v človeku spôsobiť, keď má čas a priestor sa viac ponoriť sám do seba, vnímať dynamiku okolo seba a v sebe, spomínať na svoje (detské) sny a pracovať s nimi. Samotný sen pritom môže byť aj naozaj ťažko dosiahnuteľný, ale ďalšou prácou s ním je možné vydestilovať esenciu = vlastnosti, ktoré je potom možné zrealizovať, alebo nájsť v reálnych - dostupných profesiách.
Preto som vďačne a s radosťou využil možnosť zúčastniť sa seminára RSPOP UK v Londýne, ktorý navyše viedol zakladateľ Procesorientovanej psychológie Arnold Mindell s manželkou Amy. Na tomto podujatí sa zúčastnilo cca 160 ľudí z rôznych krajín, kultúr, komunít a vierovyznaní. Vďaka projektu Grundtvig na tento seminár vycestovala aj skupina ľudí zo Slovenska. Pre vysoký účastnícky poplatok a cestovné náklady by to bez finančnej podpory inak nebolo možné.
Účasť na seminári hodnotím veľmi prínosne – pracujem aj ako lektor a bolo preto pre mňa zaujímavé sledovať prácu s tak veľkou skupinou, kedy je náročné udržať pozornosť účastníkov, sledovať skupinové procesy, byť vecný a vtipný zároveň.
Čo sa mi na procesorientovanej práci páči asi najviac, je prístup k elementom (vlastnostiam, ľuďom, skupinám), ktoré sa bežne označujú za negatívne, a zvyknú byť marginalizované, či potláčané. Cieľom seminára podľa môjho názoru bolo pochopiť význam a prínos takýchto „protipólov“ (ako povedal Arnold Mindell: There is nothing in this world that is not part of you – nie je na tomto svete nič, čo by nebolo súčasťou teba), pracovať s nimi a hľadať Tao, čiže harmóniu-rovnováhu medzi dvoma smermi / tendenciami / dynamikami.
Vo svojej práci (navigácia pri hľadaní povolania, neraz so znevýhodnenými skupinami nezamestnaných) sa často stretávam s požiadavkami klientov - ako skĺbiť viacero (na prvý pohľad protichodných) záujmov dohromady. Účasť na seminári mi pomohla získať ďalší nástroj ako s touto úlohou pracovať = okrem konsenzuálnej roviny zapojiť aj snovú a esenciálnu.
Aj z pohľadu záujemcu o psychoterapeutický výcvik v procesorientovanej práci na Slovensku bola táto mobilita veľkým krokom vpred – jeden blok programu bol venovaný práve riešeniu doterajšej a súčasnej situácie so zahraničnými lektormi a rôznymi prístupmi slovenských lektorov a záujemcov o výcvik. Zdá sa, že viacero nedorozumení sa vyjasnilo a príprava výcviku sa pohla správnym smerom.
Na záver sa vrátim k pocitu oslobodenia spomínanému v úvode. Podľa môjho názoru súvisí najmä so smutným dedičstvom komunizmu, ktoré v kombinácii s konzervativizmom v našich končinách napáchalo veľké škody: prehnaná pokora, pasivita, strach byť iný, nevytŕčať z davu, príp. obviňovať iných za svoje problémy, či ventilovanie agresivity nesprávnym smerom...
Už len samotná návšteva Londýna môže byť pre mnohých našincov ukážkou toho, ako dokážu rozličné kultúry spolu fungovať na jednom mieste, že je možné prejaviť svoj názor slobodne akýmkoľvek spôsobom, ktorý neubližuje ostatným. Prajem takýto zážitok každému J.
V Bratislave, máj 2011
Mgr. Matúš Bakyta
Správa zo semináru Arny a Amy Mindell- The TAO of Inner,
Relationship and World Processes, Londýn, UK; 21-23. apríl
2011
(V rámci projektu - Learning at the Gates of Diversity)
Podľa stanov, má správa byť esejou, „úvahou zo seminára, môže to byť
o osobných zážitkoch, o zručnostiach, ktoré si sa naučil/-a a ako budú pre teba
použiteľné v praxi, čo bolo inšpiratívne.“ 1
Týmto seminárom sa mi splnil sen! Prácu Mindellovcov / alebo
Procesorientovanú psychológiu (POP) študujem intenzívne (najmä každodenným
vlastným Innerworkom2, prácou s klientmi a štúdiom POP literatúry) už asi 8 rokov
a vnímam ju takmer ako „teóriu všetkého“, ktorá je aplikovateľná na obrovskú
rôznorodosť sociálnych i duchovných problematík. S POP som vo svojom živote
spriahnutý naozaj silno - robím jej značnú osvetu v ČR a SR, robím o nej prednáškovú
činnosť na univerzitách, psychiatrických nemocniciach, občianskych združeniach,
učím ju súkromné osoby, organizujem jej publikačnú osvetu napr. v podobe
organizácie knižného vydávania POP literatúry, prekladám jej literatúru, píšem o nej
na univerzitnej pôde, pri mojej poradenskej práci s klientmi a taktiež pri tvorbe
vlastných seminárov pre rôzne spoločnosti POP používam ako centrálnu inšpiráciu
realizácie mojich vlastných integratívnych prístupov k rôznym problematikám.
Taktiež plánujem absolvovať chystajúci sa výcvik v POP v SR.
POP mi v podstate poskytuje postoje a nástroje na zvládanie takmer
akýchkoľvek javov sprevádzajúcich môj súkromný i profesionálny život. 5 - 6 rokov
sa zúčastňujem jej seminárov, ale nikdy som si zatiaľ nemohol finančne dovoliť
seminár popredných osobností tejto psychológie. Aj semináre prebiehajúce v SR a ČR
si môžem dovoliť žiaľ iba v obmedzenej miere. Starostlivo si na ne sporím, pretože
môj nízky socioekonomický status (pochádzam z chudobnej rodiny, živím sa z veľkej
časti sám a študujem denné štúdium a nemám tak priestor pre dostatočnú zárobkovú
činnosť) mi zatiaľ dovoľuje skôr investície do jej literatúry a jej štúdia, než zážitkové
a tým efektívnejšie učenie sa tejto psychológii/práci prostredníctvom seminárov. Som
veľmi vďačný a dojatý, že som mal možnosť sa zúčastniť tohto semináru a navyše prvý
krát letieť lietadlom a navštíviť vzdialenejšiu krajinu! Doteraz tomu úplne neviem
uveriť.
Z toho čo si dosiaľ po seminári uvedomujem, bolo pre mňa najprínosnejšie
fungovanie Arnyho Mindella (myslím jeho správanie, terapeutické intervencie, jeho
vzťahovanie sa k nám a k svojej partnerke, ktorej je zároveň aj učiteľom) a vcítenie
sa doňho pri jeho vzťahovaniu sa k procesom s ktorými na pracoval. Mindell bol
pre mňa stelesnením toho čo učí a samotným pozorovaním ho a vcítením sa
doňho, som sa vlastne učil svojmu vzťahu k POP, ale i k životu. Niektoré
z ťažkostí s pochopením niektorých častí POP, ktoré som nedokázal dostatočne
vyriešiť počas predošlých rokov štúdia, sa mi podarilo vyriešiť na tomto seminári
a v Innerworkoch po ňom, pretože Mindell bol stelesnením niektorých metazručností
vzťahovania sa k procesu, do ktorých som ešte nedorástol. Vďaka pozorovaniu
Mindella a vykonávaniu zážitkových cvičení, som nadobudol voči
mojim ťažkostiam s POP veľký náhľad – akúsi metapozíciu z ktorej
som bol schopný tieto ťažkosti vyriešiť a tým sa zlepšilo moje celkové
používanie Innerworku i aplikácie POP na mojich klientov, vzťahy
i vzťah ku svetu. Určitú zásluhu na tom má aj zameranie semináru na najnovší,
centrujúci koncept celej POP – processmind3. Ďalšiu zásluhu na tom má aj ďalší
obsah semináru. Prvý deň semináru bol o Innerworku, na ktorý sa intenzívne
špecializujem jeho každodenným praktikovaním a štúdiom. Naučili sme sa podľa
mňa jedno s najefektívnejších Innerworkových cvičení s celej POP a jeho
obdoby sme sa učili aplikovať aj počas ďalších dní na prácu so vzťahmi
a worldwork. Tieto cvičenia majú výsostné miesto v mojom arzenály
každodenných Innerworkových cvičení pre moje súkromné účely
i v príprave pred poradenstvom s klientmi, pred vedením seminárov,
v rokovaní so spolupracovníkmi a obchodnými partnermi a pod.
Na seminári som taktiež mal možnosť obstarať si POP literatúru, ktorá mi
dosiaľ chýbala, čo ma limitovalo v ďalšom rozvoji v POP. Láskaví organizátor mi ju
predal za prijateľnú sumu, čím ma tiež podporil.
Samotný seminár bol pre mňa aj akousi osobnou psychoterapiou,
rastom, ktorý sprevádzali zmeny mojej osobnosti, z ktorých som sa naučil
mať omnoho lepší postoj – sadu metazručností k procesu, ku klientom a k
životu. Počas semináru mi pomocou učeniu sa novým cvičeniam zmizlo aj
nachladenie.
Bol by som veľmi vďačný, ak by som mohol mať ďalšiu možnosť učiť sa od
Mindellovcov, alebo od ďalších vedúcich osobností POP a zdokonaľovať sa tak výrazne v metazručnostiach voči procesu a Innerworku.
Processmind je v skratke to, čo organizuje všetky procesy. Je taktiež jednotou, v ktorej sa deje stret
primárnych a sekundárnych procesov jednotlivcov, párov, skupín, či väčších celkov. Processmind je taktiež
facilitátorovou zrejme najlepšou metazručnosťou – pocitovým postojom k rôznym aspektom procesov
a používania vnímania, či techník terapeutickej práce. A napokon, je aj konceptom hlbokej demokracie,
otvorenosti pre konštruktívny potenciál každej časti poľa, ktorá sa chce prejaviť.
Srdečne, Bc. Ján Ďuriš DiS.
apríl. 2011